Sekce „Články“
Následující text je slovenským překladem článku Julia Evoly. Zveřejněný překlad původně vyšel na webu Integra!
***
„Ak by kresťanstvo podľahlo nejakej smrteľnej chorobe, svet by bol mitraizovaný,“ napísal raz Ernest Renan. Podľa rozšíreného názoru, zdielaného veľkou časťou odborníkou, mitraizmus bol najsilnejšou a najlákavejšou konkurenciou akú kedy kresťanstvo postretlo. Mitraizmus prišiel do Ríma počas prvej polovice prvého storočia pred Kristom a dosiahol svoj vrchol okolo tretieho storočia novej éry. Časom sa rozšíril do ďalekých kútov ríše, kde priťahoval najmä bývalých legionárov ktorí sa dali na obrábanie pôdy. Mitraizmus vyhovoval ich mužnému a bojovnému duchu a cisári ako Hadrián, Commodus a Aurelianus boli zasvätení do jeho mystérií.
Koncom druhého storočia našej éry, bol mitraizmus oficiálne uznaný vyznaním Impéria, s Mitrom ako jeho patrónom a zástancom. Mitrov kult tiež splynul s kultom slnečného boha Hélia, ktorý bol považovaný za suverénnu a nepremožiteľnú božskú moc. 25. decembra, na deň zimného slnovratu (dies natalis Solis invicti Mithra), bol slávený opätovný východ Slnka ako jeden z najdôležitejších mitraických sviatkov. V ich podvratnej činnosti, kresťania prevzali tento sviatok a spravili z neho Vianoce. Verí sa že Constantín váhal medzi kresťanstvom a mitraizmom, zatiaľ čo Julián sa stal známym zasvätencom do týchto mystérií. Tento cisár použil mitraizmus, ako aj neoplatonickú metafyziku a mysterijné tradície, v svojom smelom a ušľachtilom pokuse obnoviť rímske kulty, aby čelili rýchlemu šíreniu sa kresťanskej viery.
Pokračovat na článek... Publikováno: 26. 8. 2012 | Články
Následující text je slovenským překladem článku Julia Evoly. Zveřejněný překlad původně vyšel na webu Integra!
***
Je povzbudivé naraziť na náučné práce presahujúce predsudky a skreslenia vlastné väčšine súčasných historikov. Takým je prípad Raffaella Prati, ktorý preložil do taliančiny a predstavil širokej verejnosti zápisky rímskeho imperátora Juliána Flavia, súhrnne nazvané O Bohoch a Ľuďoch.
Pričom je povšimnutiahodné, že Prati použil výraz Imperátor Julián, namiesto bežného Julián Apostata (Odpadlík). Vskutku, výraz odpadlík je sotva vhodný, ten by mal byť správne použitý pre tých ktorí opustili posvätné tradície a kulty ktoré boli pravou dušou veľkoleposti starého Ríma a prijali novú vieru ktorá nebola pôvodom latinská ale ázijská a židovského základu. Výraz odpadlík by nemal charakterizovať tých ktorí sa, ako Julián Flavius, odvážili byť verní duchu Tradície a pokúsili sa znova potvrdiť posvätný solárny ideál Impéria.
Čítanie novo publikovaných textov, ktoré Julián napísal vo svojom stane medzi dlhými pochodmi a bitkami (akoby sa tým pokúšal načerpať zo svojho ducha nové sily čeliť neľahkým udalostiam), by tiež malo prospieť tým ktorí sa držia rozšíreného názoru vykresľujúceho pohanstvo ako do značnej miery totožné s poverou. V skutočnosti Julián, vo svojom pokuse obnoviť Tradíciu, postavil kresťanstvu metafyzickú víziu. Juliánove spisy nám umožňujú vidieť, za alegorickou a externou zložkou pohanských mýtov, čosi vyššej kvality.
Pokračovat na článek... Publikováno: 26. 8. 2012 | Články
Následující text je slovenským překladem rozhovoru Julia Evoly s Corneliem Codreanem, jenž vyšel v časopise Il Regime Fascista dne 22. března 1938. Zveřejněný překlad původně vyšel na webu Integra!
***
Automobil rýchlo opúšťa komickú panorámu, ktorá predstavuje centrum Bukurešti: nevysoké mrakodrapy a najmodernejšie budovy, prevažne funkčného typu, s výkladmi a obchodmi, zanechávajú dojem akejsi zmesi parížskeho a amerického štýlu. Jediným exotickým prvkom sú časté baranice na meštiakoch a trhovníkoch. Míňame Severnú stanicu a vezieme sa prašnou provinciálnou cestou, ktorá vedie spočiatku vpravo, potom sa prudko stáča doľava; nakoniec vychádzame na poľnú cestu a ocitáme sa pred osamelo stojacim domom uprostred polí: je to Zelený Dom, rezidencia hlavy rumunskej Železnej Gardy. „Vlastnými rukami sme ho postavili,“ poznamenávajú s miernou hrdosťou sprevádzajúci nás legionári. Intelektuáli i remeselníci sa spojili aby postavili rezidenciu svojho vodcu, čo sa pre nich stalo takmer symbolickým a obradným aktom. Budova je postavená v rumunskom štýle, z oboch strán rozšírená portikom pripomína kláštor. Vchádzame a vystupujeme na prvé poschodie. Naproti nám prichádza vysoký, urastený mladý muž športovej postavy, s výrazom budiacim dojem šľachetnosti, otvorenosti a sily. Je to Corneliu Codreanu, vodca Železnej Gardy osobne. Pravý ario-románsky typ, podľa všetkého potomok starého ario-italického sveta. V jeho šedomodrých očiach sa zračí tvrdosť a rozvaha vlastné vodcom a súčasne celá jeho osoba žiari idealizmom, energiou, vnútorným svetom a ľudským porozumením. I štýl jeho rozhovoru je charakteristický: skôr než odvetí zahĺbi sa v seba, vzdiali sa, potom odrazu prehovorí, vyjadrujúc svoje myšlienky s takmer geometrickou presnosťou zreteľnými a krátkymi vetami.
Pokračovat na článek... Publikováno: 26. 8. 2012 | Články